Ak ste si doposiaľ mysleli, že anime sú len kreslené postavičky s veľkými očami, mýlili ste sa. Anime má korene v tradičnom japonskom náboženstve a odzrkadlilo sa nielen v japonskej filmovej tvorbe, ale aj v reklame. Japonskí tvorcovia reklám sa neustále uchyľujú k využívaniu tradičných motívov a zaostalých metód propagácie. Japonsko má síce technický náskok v mnohých veciach, ale ich vzťah k tradičnej kultúre je jednoducho dôležitejší.

Svet zajtrajška je v online pozadu

Japonsko má povesť technicky vyspelej krajiny. Veď kto by nepočul o ich špičkových vlakoch, pokrokoch v robotike, alebo inováciách vo svete spotrebnej elektroniky? Ale v kontraste s týmto obrazom stojí spoločnosť založená na tradíciách a odpore voči zmenám. Vo firmách ešte používajú faxy a stále tu vládne doba kešu – kartou sa vám podarí zaplatiť len občas a na bezkontaktné platby alebo mobile pay zabudnite. A v online reklame zaostávajú tiež.

Firmy tu stále veria v tradičné médiá a dokonca aj rozdávanie letákov je normálna súčasť kampane. V roku 2019 bolo z celkových výdavkov na reklamu len necelých 30,3 % investovaných do online-u. V USA to bolo 54,2 % a pre porovnanie s inou technicky vyspelou ázijskou krajinou, Južná Kórea dala do online-u vyše 42,2 % z celkových výdavkov. Treba však povedať, že Japonsko sa v tomto smere postupne zobúdza, pretože v porovnaní s 2018 ich výdavky na digital marketing medziročne stúpli o 19,7 %. Online sa stal druhým najväčším reklamným trhom v Japonsku po televízii.

V roku 2018 malo až 93,3 % Japoncov prístup k internetu, čo je zhruba 118 miliónov ľudí. Okolo 70 % (alebo 89 miliónov ľudí) má smartphone a vyše 54 % využíva mobilné dáta. Z výrobcov smartphonov jednoznačne dominuje Apple s 54 % podielom, androidové zariadenia iných značiek zaostávajú na hodnote 44 %. Trend responzívnych webov a adaptácia stránok na mobilné verzie sem však ešte len prichádza a reklamný potenciál zatiaľ nie je využitý ani zďaleka naplno.

Čistý dizajn = nedokončený web

Rovnako šokujúce ako japonské televízne reklamy, ktoré ste mohli vidieť v predchádzajúcej časti blogu, sú aj japonské weby. Web, ktorý podlieha našim “clean” dizajnovým štandardom, sa Japoncom môže zdať nedôveryhodný. Veď čo to už len môže byť za firmu, keď má tak málo contentu? Veľa textov, kontrastné farebné kombinácie, zastarané technológie ako je flash a zlé grafické rozlíšenie. Presne to vystihuje japonské webové stránky. Nielen japonská záľuba vyjadrená heslom „všetkého veľa prospieva“ je dôvodom, prečo sú ich weby pre nás nepochopiteľnou dizajnérskou pohromou. Mnohí Japonci dodnes využívajú staré webové prehliadače vydané v roku 2000, čo zásadne komplikuje život akýmkoľvek tvorcom webov, online marketérom i programátorom. Zlé zobrazovanie reklám kompenzujú množstvom textov na weboch.

Anime nikdy nie je dosť

Či už ide o webové stránky, televízne spoty alebo maskotov, je jedno aký produkt predávate. Dôležité je, že ho propagujete prostredníctvom anime postavičky. Zrejme sa pýtate, prečo sa táto „anime kultúra“ v Japonsku rozmohla nielen vo filmovej branži, ale aj v marketingu. Dôvod je o čosi hlbší, akoby sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Animizmus je náboženské zmýšľanie, podľa ktorého majú dušu aj rastliny, živočíchy či neživé predmety. Prvky animizmu sa z primitívnejších náboženstiev zachovali v dnešnom šintoizme, ktorý je tradičným japonským náboženstvom a hlási sa k nemu 52 % obyvateľov (pričom až 80 % praktizuje aspoň niektoré rituály v šintoistických svätyniach). Animistická viera vysvetľuje náklonnosť Japoncov ku zvieratám a najmä ich antropomorfným podobám. Vo svete reklamy hovoríme, samozrejme, o maskotoch.

Štylizované zvieracie postavičky, či už v kreslenej podobe alebo ako neboráci brigádnici v nespratných kostýmoch, sa tešia obrovskej popularite. Maskotov majú okrem firiem aj mestá, regióny, či niektoré činnosti alebo idey. Napríklad tu máme maskotov (zľava doprava) ženskej väznice, bezpečného sexu a právnického vzdelania.

Títo maskoti sa kolektívne nazývajú yuru-kyara a slúžia často na promo cestovného ruchu ako reprezentanti miest, pričom niektorí maskoti majú aj vlastné profily na Twitteri. Spolu so všemožnými maskotmi vidíme v japonských reklamách aj rôzne kreslené postavičky, charaktery z manga a anime titulov či iné pekné ilustrácie. Japonsko totiž už desaťročia ovláda kawaii kultúra.

Kawaii je niečo rozkošné, milé. Kawaii estetika dominuje nielen japonskej popkultúre, ale aj reklame. Aj keď pôvodne boli kawaii predmety zamerané na násťročné dievčatá, tento trend dnes prekročil vekové aj genderové hranice.

Najznámejším príkladom kawaii je u nás určite Hello Kitty (teda to je názov značky, tá mačka sa volá Kitty White), ktorú môžeme vidieť promovať všemožné produkty, ale napríklad aj okružnú vlakovú linku v Osake. Postavičiek, ako je Kitty, nájdeme neúrekom.

Kawaii však nemusia byť len ilustrácie. Táto presladená rozkošná estetika sa preniesla aj do módy, vplýva na fyzickú príťažlivosť a charakterizuje aj dievčenské popové skupiny, ktorých členovia sú zvyčajne označované ako idoly. Ich imidž je prísne strážený, aby zostali kawaii –  speváčky musia byť milé a nevinné, čo je vlastnosť, ktorá im zabezpečuje popularitu a možnosť vystupovať v reklamách ako veľmi dôveryhodné tváre značky.

Prečítajte si aj https://www.ecake.sk/v-japonsku-yahoo-stale-zije/